Ja už som mala veľa mien,
nežných i zvláštnych od výmyslu sveta.
Nad niektorými povzdychnem,
s inými v oblakoch si lietam.
Bola som Slnko, zlatá planéta,
čarodejnica, slza ruže,
svätica v hriechu odetá,
no aj opica...
Môj ty Bože!!!
Bola som jabloň, jeseň slnečná,
i záhad plná Mata Hari,
čakanka, hviezda, šabľa dvojsečná,
ba aj bohyňa...
Ktorá?
Kálí...
Ja už som mala veľa mien,
nežných i zvláštnych od výmyslu sveta.
Jedno z nich obzvlášť milujem,
dal mi ho otec,keď som bola dieťa.
Zbytočných rečí vždy sa bál,
mal svoju hrdosť, tvrdé dlane.
Lásenka,
tak mi vravieval,
tým bolo všetko povedané.