Na krídlach bielych bocianov

Autor: Janka Bernáthová | 3.7.2011 o 20:42 | Karma článku: 15,84 | Prečítané:  306x

Spomienka na Kráľovu Lehotu

 

Keď dotkne sa ma smútok diaľavy

ako tieň prázdnych hniezd,

chcem rozpustiť si vlasy do trávy

a opýtať sa hviezd

 

ako tam u nás doma je,

či všetci zdraví sú,

či lúky kvitnú voňavé,

chlebík zrie do klasu,

 

či Váh sa krásne trblieta

v prastarých ramenách,

či smiech, tá pieseň života,

šantí na pasekách...

 

Na mojich blízkych pri tom si

spomeniem nevdojak,

na tie najsladšie maliny,

na dúšku, na bodliak,

 

na jeho krásu pichľavú

i na môj prvý strach,

slnka večernú záplavu,

hlas zvona pri srdciach...

 

Keď dotkne sa ma  smútok diaľavy

ako tieň prázdnych hniezd,

chcem rozpustiť si vlasy do trávy,

zabudnúť na bolesť,

 

na krídlach bielych bocianov

vrátiť sa k rozprávkam,

tam, do dediny pod stráňou,

kde svoje srdce mám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?