Návšteva po rokoch...

Autor: Janka Bernáthová | 29.7.2011 o 21:56 | (upravené 29.7.2011 o 23:47) Karma článku: 8,75 | Prečítané:  1240x

Pán  Jaroslav Zuskin bol v roku 1960 zakladateľom lyžiarskeho oddielu TJ Tatran Hybe. Ujo Jaro, ako sme ho všetci volali,  trénoval mladších a starších žiakov celých 58 rokov.  Pre tento krásny šport dokázal ,,zapáliť" neuveriteľné množstvo detí, pričom sa mu  podarilo  ,,objaviť a vychovať " niekoľko výrazných talentov a držiteľov majstrovských titulov. Kto si dnes na neho spomenie?

 

Ľudský život pozostáva zo stretnutí a lúčení. Niektoré sú ako náhly dotyk, či pohladenie, iné nám prevrátia všetko naruby, a niektorých  význam nikdy nepochopíme. Ale sú aj také, ktoré dozrievajú v našich srdciach ako vzácne ovocie, neraz  polievané elixírom boľavých zmúdrení i obyčajného šťastia. Zo spomienok sa začínajú vynárať mená, tváre a skutky ľudí, ktorých cenu si uvedomíme až s odstupom času.

 

,,Bude sa ma mňa ešte vôbec pamätať?" pomyslela som si, keď som zastavila pred  domom pána Jaroslava Zuskina v Hybiach. V okne prednej izby sa pohla záclona, za ktorou sa objavila známa tvár. ,,Náš ujo Jaro !!!" Srdce sa mi rozbúchalo ako zvon. Ponáhľala som sa cez bránku a  dvor k dverám, ktoré boli pre nás, deti z lyžiarskeho oddielu, vždy otvorené. Išiel mi oproti. Zastal na prahu a chvíľočku si ma premeriaval, kým vyslovil moje meno a predstavte si, aj presný dátum narodenia. Tak silno som ho objala od radosti, šťastia, vďaky, že ho opäť vidím a že ani on na mňa za tých neuveriteľných tridsať rokov nezabudol. ,,No poď, dievka moja, rozprávaj, kde si, ako žiješ...?" Nevedela som odkiaľ začať, čím sa vlastne pochváliť, veď som  sedela  oproti človeku, ktorý sa celý život rozdával pre iných a to bez veľkých slov, akoby to bola úplná samozrejmosť.

 

Keď sa popoludní vrátil z práce, už sme ho vyčkávali. Plný dvor nezbedných detí, ktoré sa tešili na tréning. Nedali sme mu ani vydýchnuť. V letnej kuchynke pod domom sme mali uskladnenú výstroj, tam  sme sa  prezliekali, prezúvali, voskovali  lyže. Nedá sa ani zrátať, koľko párov lyží ujo Jaro navoskoval na tréningy a preteky, koľko sa pre nás namrzol, koľko kilometrov tratí pripravil. Neboli žiadne snežné skútre ako dnes, išli sme v jeho stopách a tak  upevňovali (občas aj pádmi ničili) bežeckú trať. Boli sme stále na čerstvom vzduchu, v pohybe a navyše hrdí na to, že niekam patríme, že sme lyžiari. Vybavoval pre nás sústredenia, autobusy, ubytovanie, poživeň, ba zaujímal sa o naše výsledky v škole, vštepoval nám úctu a lásku k prírode a rodnej vlasti. Keď sa dnes nad tým zamyslím, pripadá mi to až neuveriteľné. K tomuto športu viedol aj svojich dvoch synov, ale pri tréningu nikdy nerobil medzi deťmi rozdiely. Jeho pani manželka a svokrovci nám neraz sušievali premočené oblečenie po celom dome, varili čaj, ba našlo sa aj niečo pod zub, lebo nás brali ako svojich  a nemali to srdce nechať nás napospas zime a hladu.(Ja som patrila k skupinke detí dochádzajúcich z Kráľovej Lehoty a neraz sme sa domov dostali až za tmy.) Nedeľa, sviatok, piatok, stále sa lyžovalo a keď nebol sneh, behávalo sa na futbalovom štadióne, po lúkach a poľných cestách. Isteže, nie vždy sa nám podarilo vystúpiť na stupne víťazov, ale nadšenie a láska k športu boli prvoradé. A koľko veselých príhod sme spolu zažívali. Ujo Jaro nás formoval športovo, aj ľudsky. Učil nás trpezlivosti, vytrvalosti, súdržnosti. Dokázali sme sa úprimne tešiť z úspechov našich kamarátov, akoby boli naše vlastné, vedeli sme si pomáhať, povzbudzovať sa navzájom, rozdeliť sa, i zastať jeden druhého. V tomto nám bol veľkým vzorom.

,,Už netrénujem. Pred dvomi rokmi ma  zradilo srdce," povedal smutne. ,,Na záchranke bola Sonka Jurášovie z Lehoty, pozri, tu je s tebou na fotke. " Prezerali sme si staré čiernobiele obrázky, na mnohých som sa ani nespoznala, ale ujo Jaro ma ubezpečil, že takú čiapku som mala iba ja." Akoby tie fotky poznal naspamäť. Je to neuveriteľné, ale pamätal si nás všetkých, mená, dátumy narodenia, úspechy i šibalstvá. ,,Títo žijú v Hybiach, táto sa vydala do Nemecka, tento lyžoval za mužov a tento... zahynul...škoda chlapca...Aj na teba som sa vypytoval, povedali mi len, že žiješ v Štiavnici..."

,,Ujo Jaro, už toľkokrát som chcela za vami prísť a poďakovať sa za to, čo ste pre mňa a pre nás všetkých urobili. Vždy v zime len tak čakám na prvý sneh, aby som si mohla obuť lyžiarky, zapnúť bežky a pustiť sa po bielej stope. Len tak, pre radosť. Tie okamihy sú pre mňa ako sviatok. A vždy si spomeniem na vás, na Hybe, na tie krásne spoločné časy. A pamätáte sa  ako ste ma napomínali, že nevystieram ruky ?" ,,A už ich vystieraš? " zasmial sa šibalsky.

Pri rozlúčke nám obom žiarili oči. Obdaroval ma niekoľkými fotografiami a sadou krásnych drevených varešiek, ktoré sám vyrezával. Pani manželka mi prezradila, že on proste nevie sedieť so založenými rukami. ,,Ničoho v živote neľutujem, nesmútim a neplačem nad tým časom a strádaním, ktoré som musel podstúpiť, ale  smútim nad tým, kam sa celé bežecké lyžovanie uberá, v Hybiach, i na Slovensku..."

Na spiatočnej ceste som premýšľala o jeho slovách. Napadlo mi, aké sme mali vlastne šťastie, že nám bol nablízku človek ako on, pomyslela som aj na tie bezcieľne postávajúce skupinky detí dnešných sídlisk. ale aj na to, aké by bolo krásne stretnúť sa opäť všetci spolu ako jedna veľká rodina, dodatočne osláviť ,,pozabudnuté" 50. výročie a vrátiť nášmu ujovi Jarovi  aspoň maličký zlomok času a pozornosti, ktorý nám on kedysi tak veľkoryso a nezištne venoval.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?