Báseň o požehnanej dlani

Autor: Janka Bernáthová | 19.4.2012 o 5:44 | (upravené 21.4.2012 o 7:10) Karma článku: 17,01 | Prečítané:  431x

Domov, to  je dlaň otvorená k nebu

a na nej všetko, na čom záleží,

prvý krok, slovo, prvá láska...

Dlaň, do ktorej nás osud položí.

 

Domov je svieže jarné ráno,

je tanec v rose, bzukot včiel

v záplave bielych orgovánov,

túžba vzlietnuť aj bez krídiel.

 

Letné poludnie v tieni stromu,

pohľad upretý ku stráni,

štvorlístok šťastia a v obrúsku

dva krajce chleba od mamy.

 

Domov, to je aj západ slnka,

čo nosí v sebe každý z nás,

kým schováme ho v prvej vráske

a v márnej túžbe vrátiť čas.

 

A keď sa zotmie nad krajinou,

hviezdne spiežovce zazvonia

len tým, čo doma usínajú

na čistom lôžku svojho svedomia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?