Výčitka srdca vlastného
- ťažké bdenie až k ránu.
Je mútna rieka bez brehov
a moc má nevídanú.
Môžeš prejsť krížom šíry svet,
putovať celé veky,
múdrosť kníh poznať naspamäť,
byť niktošom, či niekým,
môžeš bohatstvom oplývať,
byť mladý - ružolíci,
no tvoja duša bude mať
tvár starca o palici.
Môžeš mať tisíc tátošov,
pýšiť sa krídlom orlím,
hriechom zamknutý do okov
neujdeš pred svedomím.
Nad tebou držať bude stráž
tvoj pán i sluha verný,
svojmu tieňu sa neschováš,
nebuchneš pred ním dvermi.
Až nakoniec sa vrátiš sám,
pokľakneš na bodľačí,
tvárou v tvár vlastným výčitkám
a odpustíš si v plači.