Bohatým bral a chudobným dával

Autor: Janka Bernáthová | 16.3.2013 o 11:55 | (upravené 18.3.2013 o 6:27) Karma článku: 11,74 | Prečítané:  663x

17. marca uplynie 300 rokov od smrti legendárneho zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka (1688- 1713)  Boli sme ešte deťmi, keď nám pán učiteľ čítaval povesti o Jánošíkovi. Predstavovali sme si ho ako krásneho, silného a odvážneho hrdinu, ale aj veselého beťára, ktorý meria ženičkám súkno od buka do buka, rozdáva chudobe jedlo, nazbíjané  dukáty, trestá krivdu a neprávosť. Verili sme jeho zlatej valaške, čo na rozkaz sama rúbe, ľanovej košeli, ktorú žiadna guľka nezasiahne i zázračnej žilke v jeho opasku, z ktorej pramení sila dvanástich chlapov. Verili sme, tak, ako len deti vedia uveriť rozprávkovým predstavám, že každé zlo raz bude potrestané. A veľmi sme sa hnevali na strigu, ktorá mu vraj nasypala hrachu pod nohy, keď ho pandúri zlapali. Viem, že dnešné deti sú oveľa vyspelejšie a príbehy  Jánošíka by im  popri všetkých tých vymyslených (prevažne amerických) hrdinoch, mohli pripadať málo akčné.Pritom existuje toľko krásnych slovenských rozprávok, povestí, legiend, básní i piesní, ktoré stoja za povšimnutie. Patria k našim koreňom, našej minulosti  Spomeňme si všetci spolu, malí i veľkí, na nášho slovenského Jánošíka!

Jánošíkov dukát – 300 rokov legendy už v predaji v Informačnom centre Mesta Liptovský MikulášJánošíkov dukát – 300 rokov legendy už v predaji v Informačnom centre Mesta Liptovský Mikuláš

  Niekoľko historických faktov zo života Juraja Jánošíka

Pochádzal z Terchovej. Presný dátum nerodenia nie je známy, ale v preklade matričného záznamu sa uvádza: ,,Roku 1688 v januári dňa 25. Tohože dňa pokrstené dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnek, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia sú Jakub Merjad a Barbara Krištofik z Terchovej."

Varínska matrika zaznamenala aj dátumy krstov jeho staršej sestry Barbory a mladších bratov Jána, Martina a Adama. Dokumenty prezrádzajú aj to, že rodičia prežili svojich dvoch( popravených ) synov, Juraja a Jána.

V decembri 1707 sa ani nie dvadsaťročný Juraj dal na podnet plukovníka Viliama Vinklera zverbovať do kuruckého vojska. Povstanie uhorskej šľachty proti cisárskej armáde viedol František Rákoczi II., ale v auguste 1708 utrpel pri Trenčíne rozhodujúcu porážku. Cisárski vojaci  2400 mužov zabili , 400 zajali a pod hrozbou smrti  donútili vojenskej službe cisárovi. Bol medzi nimi aj Juraj Jánošík.

 V roku 1710 patril k strážnej posádke Bytčianskeho zámku, kde bol väznený zbojník Tomáš Uhorčík z Predmiera. Tu sa prvýkrát stretli a priatelili natoľko,  že v jeseni 1710 mu Jánošík dopomohol  k úteku z väzenia. Úpadok vojenskej disciplíny, dezercie, hlad a mor spôsobili, že na žiadosť otca Martina Jánošíka bol Juraj uvoľnený z vojenskej služby a v novembri 1710 sa vracia domov, do Terchovej. Tajne však pomáha Uhorčíkovi, ktorý sa skrýva vo Veľkom Rovnom a na jar 1711 podniká so svojimi druhmi zboje na Kysuciach a Morave. V septembri 1711 (údajne na Michala) skladá zbojnícku prísahu aj Jánošík. A keď sa Tomáš Uhorčík ožení a pod menom Martin Mravec začína žiť počestný život v Klenovci, na jeho prianie miesto kapitána rozrastajúcej sa  družiny zaujíma Jánošík.

Jeho zbojníčenie trvalo len jeden a pol roka, ale zoznam obžaloby hovoril o mnohých lúpežných prepadoch medzi Štrbou, Važcom a Východnou, v oblasti Veľkej a Malej Fatry, Nízkych Tatier a v okolí jeho rodiska. Obeťami boli baróni, grófi, zemania, zámožní mešťania a obchodníci. Zbojníci si nechávali  predovšetkým zbrane a peniaze, jedlo a tovar  rozdali vždy chudobným z najbližšej dediny a tí im za to blahorečili. 26.októbra 1712 sú Jánošík  s  Uhorčíkom zatknutí a uväznení v kaštieli v Hrachove, ale za úplatu sa dostávajú na slobodu. Jánošík sa potom celú zimu ukrýva v Klenovci u priateľa Uhorčíka, ktorý sa tu pod falošnou identitou živí ako krčmár.

Na prelome februára a marca 1713 ich obkľúči 30 drábov liptovskej sedrie pod vedením  zemana Andreánskeho. Vtedy ešte netušili, že spolu s Jánošíkom zatkli aj hľadaného zbojníka Uhorčíka. Do procesu ich väznili v Palugyayovskom kaštieli Vranovo. Jánošíka súdil stoličný súd vo Svätom Mikuláši 16. a 17. marca 1713. Predsedal mu podžupan Liptovskej stolice Ladislav Okolicsányi. Podľa dekrétu cisára Ferdinanda II. z r.1625 pre zbojníka iný trest, ako trest smrti neexistoval. Obhajca Baltazár Palugyay  žiadal vzhľadom na poľahčujúce okolnosti, vek obvineného a skutočnosť, že pri zboji nikdy nikoho nezabil ani nezranil, omilostenie. Priťažil mu čin jeho dvoch zbojníckych tovarišov Turiaka a Plavčíka, ktorí zbíjali na vlastnú päsť, pričom smrteľne postrelili domažnického farára Juraja Vrtíka. Druhý deň  podrobili Jánošíka trpnému súdu spojenému s krutým mučením a vyniesli rozsudok smrti. Mal byť na výstrahu obesený na hák za ľavé rebro. Popravu dvadsaťpäťročného Jánošíka vykonali verejne v podvečer 17.marca 1713 na brehu Váhu, na mikulášskom popravisku zvanom Šibeničky.21.apríla 1713 bol  na tom istom mieste odsúdený a popravený aj jeho priateľ Tomáš Uhorčík.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?