Niekoľko historických faktov zo života Juraja Jánošíka
Pochádzal z Terchovej. Presný dátum nerodenia nie je známy, ale v preklade matričného záznamu sa uvádza: ,,Roku 1688 v januári dňa 25. Tohože dňa pokrstené dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnek, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia sú Jakub Merjad a Barbara Krištofik z Terchovej."
Varínska matrika zaznamenala aj dátumy krstov jeho staršej sestry Barbory a mladších bratov Jána, Martina a Adama. Dokumenty prezrádzajú aj to, že rodičia prežili svojich dvoch( popravených ) synov, Juraja a Jána.
V decembri 1707 sa ani nie dvadsaťročný Juraj dal na podnet plukovníka Viliama Vinklera zverbovať do kuruckého vojska. Povstanie uhorskej šľachty proti cisárskej armáde viedol František Rákoczi II., ale v auguste 1708 utrpel pri Trenčíne rozhodujúcu porážku. Cisárski vojaci 2400 mužov zabili , 400 zajali a pod hrozbou smrti donútili vojenskej službe cisárovi. Bol medzi nimi aj Juraj Jánošík.
V roku 1710 patril k strážnej posádke Bytčianskeho zámku, kde bol väznený zbojník Tomáš Uhorčík z Predmiera. Tu sa prvýkrát stretli a priatelili natoľko, že v jeseni 1710 mu Jánošík dopomohol k úteku z väzenia. Úpadok vojenskej disciplíny, dezercie, hlad a mor spôsobili, že na žiadosť otca Martina Jánošíka bol Juraj uvoľnený z vojenskej služby a v novembri 1710 sa vracia domov, do Terchovej. Tajne však pomáha Uhorčíkovi, ktorý sa skrýva vo Veľkom Rovnom a na jar 1711 podniká so svojimi druhmi zboje na Kysuciach a Morave. V septembri 1711 (údajne na Michala) skladá zbojnícku prísahu aj Jánošík. A keď sa Tomáš Uhorčík ožení a pod menom Martin Mravec začína žiť počestný život v Klenovci, na jeho prianie miesto kapitána rozrastajúcej sa družiny zaujíma Jánošík.
Jeho zbojníčenie trvalo len jeden a pol roka, ale zoznam obžaloby hovoril o mnohých lúpežných prepadoch medzi Štrbou, Važcom a Východnou, v oblasti Veľkej a Malej Fatry, Nízkych Tatier a v okolí jeho rodiska. Obeťami boli baróni, grófi, zemania, zámožní mešťania a obchodníci. Zbojníci si nechávali predovšetkým zbrane a peniaze, jedlo a tovar rozdali vždy chudobným z najbližšej dediny a tí im za to blahorečili. 26.októbra 1712 sú Jánošík s Uhorčíkom zatknutí a uväznení v kaštieli v Hrachove, ale za úplatu sa dostávajú na slobodu. Jánošík sa potom celú zimu ukrýva v Klenovci u priateľa Uhorčíka, ktorý sa tu pod falošnou identitou živí ako krčmár.
Na prelome februára a marca 1713 ich obkľúči 30 drábov liptovskej sedrie pod vedením zemana Andreánskeho. Vtedy ešte netušili, že spolu s Jánošíkom zatkli aj hľadaného zbojníka Uhorčíka. Do procesu ich väznili v Palugyayovskom kaštieli Vranovo. Jánošíka súdil stoličný súd vo Svätom Mikuláši 16. a 17. marca 1713. Predsedal mu podžupan Liptovskej stolice Ladislav Okolicsányi. Podľa dekrétu cisára Ferdinanda II. z r.1625 pre zbojníka iný trest, ako trest smrti neexistoval. Obhajca Baltazár Palugyay žiadal vzhľadom na poľahčujúce okolnosti, vek obvineného a skutočnosť, že pri zboji nikdy nikoho nezabil ani nezranil, omilostenie. Priťažil mu čin jeho dvoch zbojníckych tovarišov Turiaka a Plavčíka, ktorí zbíjali na vlastnú päsť, pričom smrteľne postrelili domažnického farára Juraja Vrtíka. Druhý deň podrobili Jánošíka trpnému súdu spojenému s krutým mučením a vyniesli rozsudok smrti. Mal byť na výstrahu obesený na hák za ľavé rebro. Popravu dvadsaťpäťročného Jánošíka vykonali verejne v podvečer 17.marca 1713 na brehu Váhu, na mikulášskom popravisku zvanom Šibeničky.21.apríla 1713 bol na tom istom mieste odsúdený a popravený aj jeho priateľ Tomáš Uhorčík.