Modlitba za tulácku dušu

Autor: Janka Bernáthová | 2.7.2013 o 8:41 | (upravené 7.7.2013 o 7:16) Karma článku: 24,56 | Prečítané:  1493x

Pochádzam z Kráľovej Lehoty, čo je malebná dedinka na Liptove.Keď som bola malá, chodieval k nám drotár. Zjavil sa vždy nečakane, a predsa - očakávaný. Moja stará mama ho mala vo veľkej úcte. Zložil svoju nošu  na priedomí, kde látal deravé hrnce, drôtoval prasknuté hlinené nádoby a pritom rozprával neuveriteľné zážitky z ciest.

 

My, deti, sme z neho celý čas nespúšťali očká. Bol pokojný a rozvážny v každom slove, každom pohybe, takže jeho práca pripomínala akýsi rituál. Používal všelijaké kladivká, klieštiky, pliešky, drôty, nity, tmel...Stará mama len hovorievala: ,, Zlaté ruky máte, Bango - báči !" No ale poviem vám, že ja som na nich žiadne zlato nevidela. Jeho ruky mi pripadali kostlivé, šľachovité a spálené od slnka. Vlastne, celý bol akýsi ohorený. Aj keď  bol určite starší od nášho starého otca, lebo ten si ho pamätal ešte ako mládenec, vlasy mal čierne, chodieval dôstojne vzpriamený, s fúzikmi pod nosom, trochu naštrbeným úsmevom  a šviháckym klobúkom na hlave. Mne sa páčilo, že nosieval  košele neobvyklých farieb, ako nikto v našej dedine. Boli ružové, žlté, lilavé, ale vždy čisté a výrazne kontrastujúce s jeho tmavou pleťou.

,,Janinka, anjelik, nože vybehni do kuchyne a prines Bango- báčimu trochu bielej kávy. Je v kastróliku na sporáku! " Stará mama ma poverila touto úlohou, pretože som bola najstaršia z kŕdlika zvedavých detí. Vybehla som po schodíkoch do kuchyne, vyškriabala sa na stolček, aby som lepšie  dosiahla na poličku s hrnčekmi. Cítila som sa veľmi dôležito, pretože som  bola nútená tuho popremýšľať, ktorýže hrnček vybrať pre Banga- báčiho. Zelená polička visela nad vedrami s vodou,lebo stará mama nemala vodovod. Boli na nej keramické dózy na soľ, cukor a kávu, ale aj všakovaké hrnčeky, ktoré tiež mali svoje príbehy. Kvietkované, bodkované, smaltované, aj také - iba na  parádu. ,,Veď je to len starý tulák, škoda pre neho mazať parádnu šálku, " pomyslela som si,, postačí mu aj tento obitý šerblík bez uška." Vzala som najhorší hrnček, ktorý sa už v podstate ani nepoužíval a čľapla doň trochu kávy. Potom som ho rýchlo, aby mi nič zo zaujímavého rozprávania neuniklo, priniesla na podstienku a podsunula hosťovi. On pozrel na hrnček a poďakoval  tak úctivo, akoby som mu dala neviem čo. Bola som so sebou náramne spokojná. Sadla som si späť medzi deti a s otvorenými ústami počúvala príbehy z jeho ciest. Keď bol s prácou hotový, starká mu nabrala halušiek s kyslým mliečkom, na cestu pribalila chlebíka, kúsok slaninky a peniažtek na dohán do fajočky. S úctivou poklonou si od starej mamy vypýtal aj ten škaredý hrnček, ktorý som mu ja, malá hrdopýška, vybrala. Bango- báči  sa pobral hore dedinou, lebo v nejednom dvore ho už očakávali s deravými miskami, hrncami a kotlíkmi. Po práci tak ticho, ako prišiel, sa aj vytratil. Nevedno, kde býval,  kde na noc skláňal unavené kosti, ale občas, keď sa strhla letná búrka, s úzkosťou som  na  Banga-báčiho  myslievala.

Prišiel aj na ďalšie leto. Stará mama nemala pre neho prácu, lebo hrnce, aj tie opravené, ešte dobre slúžili. Tak len posedel na podstienke, vypýtal si pohár vody a prehodil pár slov so starými rodičmi.,,A kdeže máte vnučku, milostivá pani, niečo tu pre ňu mám !"  Zvedavosť ma vyhnala z príjemného chládku verandy, veď darčeky človek nedostáva každý deň :,, Tu som ! " Starý drotár  sa na mňa láskavo usmial a vytiahol z noše - hrnček. Bože môj, ale aký! Bol to ten istý hlinený hrnček bez uška, ktorým som ho vlani tak pohostila, ale nádherne pokrytý jemnými drôtenými čipkami."

,,To je krása ! Ja stále vravím, že máte zlaté ruky!" pochválila nezvyčajný darček starká. ,,Naozaj, majstrovská robota, " prikývol  s uznaním aj starý otec. ,,Len škoda, že ste neozdobili krajší hrnček, ale takúto haraburdu." Vtedy som sa prvýkrát zahanbila za svoj skutok spred roka. A  zahanbím sa vždy, keď si spomeniem, ako som tomuto  múdremu človeku nepreukázala patričnú úctu.

Bolo to naše posledné stretnutie. Starká síce nachystala deravé kastróliky a prasknutý hlinený šmalovník do komory, kde  čakali na Bango- báčiho zlaté ruky, no nedočkali sa.  ,,Čo sa mu len mohlo stať?" obávali sa mnohé gazdinky. Nikto nič nevedel. Bango nemal trvalú adresu a predsa bol všade doma. Jeho majetkom boli túlavé topánky, pracovité ruky, drotárska noša a neuveriteľné zážitky z ciest. Až raz na Vianoce  sme sa dozvedeli, že Bango- báči ochorel a zomrel na zápal pľúc v nejakom starobinci pri Ružomberku. Vtedy stará mama zapálila sviečku a pomodlila sa za pokoj jeho duše.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?