Vyznanie jesenným tajchom

Autor: Janka Bernáthová | 3.9.2013 o 16:39 | (upravené 3.9.2013 o 18:20) Karma článku: 17,04 | Prečítané:  273x

Zjesenieva sa. Deti a študenti sa vrátili do školských lavíc, na oknách prázdninových domčekov sa zatvorili okenice a hrádze tajchov akoby osireli. Ale to je len zdanie, pretože práve teraz nastáva obdobie štiavnických jesenných plavcov (bez rozdielu veku), ktorí si ako každodenný liek dávkujú radosť a pôžitok zo sviežej vody čarovných mokrých zrkadiel, ktorá otužuje organizmus, posilňuje zdravie a predlžuje mladosť.

Trvalo mi niekoľko rokov, kým som pochopila, že tie najúžasnejšie veci na tomto svete sú všade vôkol nás a sú úplne zadarmo. A že to, čo človeku prináša radosť, mu v rozumných dávkach nemôže uškodiť. Tiež  patrím k tým šťastlivcom, ktorí sa s odhodlaním v očiach a uterákom cez plece denne ponáhľajú štiavnickými uličkami a voňavým černičím lemovanými chodníkmi  k niektorému z  tajchov,  a to takmer v každom počasí. Chvíľu si na brehu len tak posedím ako v dôvernom rozhovore bez slov.  Potom sa opatrne s vodou zbližujem, kým sa jej celá odovzdám. V každom nádychu i výdychu vzdávam  vďaku  za tie úžasné dary, ktoré v nej nachádzam. Ďakujem za jej pokoj, silu, múdrosť, za jej prirodzenosť, sviežosť, čistotu i hĺbku. A  keď myšlienkou predsa len vkĺznem do zátoky smútku, ďakujem za hravosť, ktorou ma poteší zvlnená hladina s odleskami trblietavých svetielok, alebo krása okolitej prírody znásobená  v mokrom zrkadlení. Ďakujem za nebo nad hlavou, slnko, oblaky i podjesenný vietor, ktorý na vodu  nežne ukladá  malinké farebné plachetnice lístia, aby som sa necítila osamelo. Ďakujem za vtáčatká, ktoré si v letku omáčajú zobáčiky a vo vzdušnom tanci sa tešia z ešte bezstarostnej prítomnosti. Ďakujem za nebojácnu rybku, ktorá sa občas vynorí, akoby sa chcela presvedčiť, či sa splnili všetky moje priania. Táto voda zo mňa dokáže zmyť všetku  únavu a bolesť života, ale aj trpkosť z nepochopenia, prečo  som, aká som, len nie taká, akoby sa možno očakávalo. Voda ma nesúdi, len ticho roztvorí svoju mäkkú náruč a objíme ma mokrými dlaňami. Naplno si uvedomujem jedinečnosť týchto okamihov a vzácnych darov života. Teším sa a ďakujem za ne každý deň.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?