Okamihy večnosti

Autor: Janka Bernáthová | 30.12.2013 o 19:46 | (upravené 30.12.2013 o 22:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  153x

Žmurknutím kúzelného oka

v prúde večnosti zastal čas.

Znehybnel náhly okamih

v nás, i mimo nás...


A nech sa deje, čo sa deje,

nech príde to, čo musí prísť,

tvár neprizdobí nová vráska,

strom nestratí už žiadny list,

neumrie motýľ, ani  kvet,

a úsmev ako slnko večné

nedovolí nám zosmutnieť,

tak, ako čiernobielej slečne

v albumoch našich starých mám.


Veľmi rada sa ponáram

do dávnych príbehov bez viet.

Spanilý úsmev, štíhly pás

a v pohľadoch spod tmavých rias

tajomstvom zahalený svet.


Chcem veriť, že sa podobám

a možno aj časť  srdca mám,

ktorú na fotkách nevidieť.

Tú, ktorú raz ja vnúčatám

určite s láskou zanechám

ako večnosti odpoveď.

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?