Diagnóza: Anjelik

Autor: Janka Bernáthová | 4.1.2014 o 19:13 | (upravené 4.1.2014 o 22:45) Karma článku: 12,73 | Prečítané:  346x

To som ale dopadla! Týždeň pred Vianocami, keď je najviac roboty a zháňania, vyvaľujem sa na internom so smiešnymi gumovými prísavkami na hrudníku. ,,Netočí sa vám hlava?" opatrne sa ku mne približuje  lekár. ,,Hm ,hm, hm, nevyzeráte dobre!"

Ďakujem pekne za kompliment, pán doktor, a čo navrhujete? ,,V prvom rade musíme znížiť tlak a budeme vás monitorovať. " Nasledovala povestná tabletka pod jazyk, magnézium do žily a dlhodobejšie  sledovanie môjho neposedného srdca.

Výsledok monitoringu bol vcelku zaujímavý a ja som usúdila, že najväčší stres mi spôsobuje zvonenie môjho mobilného telefónu. Rockovo- plechovo -piskľavo- elektronická zvučka nápadne pripomínajúca štekanie besného psa ma natoľko vyvádzala z miery, že to zaznamenali aj prístroje.

Ak som v nepríjemnej zvukovej kulise uvidela na displeji napríklad meno môjho manžela, srdce sa mi rozbúchalo pri predstave rozhnevaných otázok: ,,Kde zase trčíš? Prečo si nestihla navariť obed?  Kedy si oškrela ten blatník?" Zlé tušenie ma premklo aj vo chvíli, keď mi zavolala moja  šéfka. Hneď ma paralyzovali  strašidelné vízie toho,  čo som zase nespravila podľa jej predstáv , alebo či som vo svojej prostej úprimnosti nevyzradila nejaké prísne tajné verejné tajomstvo. Studený pot ma zalieval aj vtedy, keď  sa mi ozval telefón z redakcie, kde mal byť už v predchádzajúci deň hotový titulný článok, pre  ktorý som ešte nestihla vymyslieť ani len nadpis. Úzkostné stavy vo mne vyvolávalo aj zvonenie inak milej šéfky nášho autorského klubu, či som náhodou nezabudla na nejaké životne dôležité kultúrne vystúpenie a nemenej deštruktívne pôsobilo aj zvonenie príbuznej, ktorá si na mňa spomenie iba vtedy, keď potrebuje požičať minimálne dvacku...

A verte- neverte, to je len časť telefonátov, ktorých som mala denne niekoľko desiatok. Vrcholom ľadovca bolo ,,dobíjanie sa" neznámych a utajených čísel. Ale nebojte sa, aj pre takéto prípady som mala v talóne hororové vízie. Oči sa mi pretáčali dozadu pri rôznych štatistikách, prieskumoch spokojnosti zákazníkov, ponukách zaručene najkvalitnejších výrobkov, alebo otázkach hraničiacich s indiskrétnosťou, koľko mám rokov, ako sa stravujem, či pod akým paplónom spávam. Ešteže sa ma zatiaľ nikto neopýtal, s kým.

Ani neviem, akým zázrakom som sa dožila Štedrého dňa. Ten sa našťastie niesol v znamení častých, ale krátkych pípnutí prichádzajúcich  sms správičiek a láskavých prianí. A po večeri sa mi pod vianočným stromčekom konečne rozjasnilo. Poprosila som syna, aby mi to hrozné zvonenie v telefóne nahradil  pesničkou vtedy ešte anjelsky sladkej Darinky Rolincovej ,, Anjelik môj, kde lietaš..."

Neverili by ste, aké pozitívne zmeny mi toto rozhodnutie vnieslo do života. Veď  povážte len to oslovenie, že anjelik môj! Veď na to sa nedá odpovedať inak, ako blaženým úsmevom. A po takom láskyplnom  oslovení inak  človeku padne aj otázka ,,kde lietaš?" Ach, keby ste len vedeli akú mám radosť, keď mi niekto zavolá a ja sa mu môžem anjelskym hlasom prihovoriť. Pristihla som sa už aj pri tom, ako sama sebe tajne telefonujem zo služobnej linky, alebo manželovho telefónu, len aby som na chvíľu počula aká som milá, nenahraditeľná a koľko krásnych podôb môžem mať.

Som iný človek! Tvár mi žiari blaženosťou, tlak mám ako bábätko a srdce mi doslova trilkuje.

Ale to je už celkom iná diagnóza...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?