Študent s lesnicou

Autor: Janka Bernáthová | 20.1.2015 o 11:41 | (upravené 20.1.2015 o 11:57) Karma článku: 6,02 | Prečítané:  603x

Pri svojej práci sa denne stretávam s mladými ľuďmi. Mnohých som si obľúbila pre ich čisté a krásne videnie sveta, odvážne sny, šikovnosť, zmysel pre humor tak  samozrejme patriaci k  ich veku. A musím sa priznať, že po štyroch rokoch strávených na našom internáte sa mi s nimi po maturite veľmi ťažko lúči. Ale sú aj takí, ktorých si už teraz nesmierne vážim, a na ktorých určite nikdy nezabudnem.

         

Jakub Badrna je jedným z nich. Čím ma zaujal ? Na začiatku to bola určite slušnosť, milý pozdrav ako elementárny prejav úcty a radosti zo stretnutia. Ďalej to bola jeho schopnosť vidieť veci reálne, triezvy úsudok, samozrejmá ochota pomôcť, vnímavosť a záujem rozumne diskutovať, hľadať riešenia, povedať pravdu, aj keď je nepríjemná. Ďalším milým pozitívom je jeho talent a snaha na ňom pracovať, neustále sa zlepšovať a  napredovať, vďaka čomu šíri dobré meno Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici všade, kam príde. Na našom internáte ho všetci spoznajú ako trubača.

     Jakub sa narodil 4.októbra 1996 v Bratislave. Do svojich 10 rokov žil s rodičmi v obci Láb, odkiaľ sa neskôr presťahovali do Zohora.  Ale ešte ako štvorročný si našiel škáru v plote, kadiaľ chodieval na návštevu k tete Fanuške, ktorá mu s obľubou rozprávala príbehy svojho zosnulého manžela, poľovníka. ,,Prírodou som bol obklopený od malička, ale vďaka nej som si začal svoju lásku k prírode aj stále viac uvedomovať. Vďaka nej som pochopil pravý význam poľovníctva a to, že poľovník je v prvom rade ochranca, a až potom lovec.“ Pani Františka Zálesňáková nemala vlastné deti a veľmi si obľúbila toto malé zvedavé chlapča od susedov. Možno si ani neuvedomila, ako veľmi ovplyvní jeho budúcnosť.

 ,,Ako som rástol, priatelia ma brávali do lesa na posed, pochôdzky a poľovačky, ale najradšej som pomáhal pri kŕmení zveri. Už vtedy som sa  započúval do tónov lesnice ,ktoré ma úplne fascinovali. Bol som veľmi zvedavý a tak som sa pýtal. Ujo Jožko, člen miestneho poľovného združenia, mi vysvetlil základy hrania a poskytol prvý nástroj, ale keďže nemal čas, učil som sa sám. Keď nastal čas rozhodnutia, čo by som chcel ďalej študovať, hľadal som školu, kde by som bol čo najviac v prírode. Tak som sa stal študentom SOŠL  v Banskej Štiavnici. Ešte pred mojím odchodom do Štiavnice odišla na druhý svet teta Fanuška,  čo mi bolo nesmierne ľúto. Venovala mi veľa svojho času, ukázala cestu, ktorou teraz túžim ísť. Nikdy na ňu nezabudnem.“

     V Banskej Štiavnici som sa začal popri štúdiu venovať trubačstvu.  Ujal sa ma Ing. Štefan Petrikovič a teraz už bývalý študent Valentín Priehoda,  ktorý  v tom čase reprezentoval školu a trúbil pri mnohých významných príležitostiach. Po prvej skúške bolo rozhodnuté. Poradili mi, že mi lepšie ,,sadne“ poľovnícky roh a požičali mi nástroj. Odborné základy som získaval na ZUŠ  v Banskej Štiavnici u pána učiteľa Aleša Turčana. Popri hraní som začal komponovať prvé skladby, do ktorých som vkladal svoje  pocity. Moja prvotina sa volá Srnčí pochod. Písal som aj básne a poviedky z poľovníckeho prostredia a som rád, že zaujali porotu v literárnych súťažiach a priniesli mi povzbudivé ocenenia. Otextoval som Hubertovskú fanfáru, ktorú sme hrali a spievali počas Hubertovych dní vo Svätom Antone spolu trinásti trubači, terajší i bývalí študenti SOŠL s Ing. Petrikovičom.“

Jakub je veľmi ochotný a pracovitý. Zúčastňuje sa mnohých poľovníckych a kultúrnych podujatí, súťaží, seminárov, je členom organizačného výboru pre Československú národnú súťaž v Malackách, kde pracuje v osvetovej komisii. Je členom Klubu trubačov a členom rady klubu pri Slovenskom poľovníckom zväze so sídlom v Liptovskom Hrádku. Má mnoho kamarátov nielen v škole, ale na celom území našej republiky.

.,,Nedávno som sa, zatiaľ len ako divák, zúčastnil trubačského koncertu v pražskom Rudolfíne - Myslivecké Vánoce, kde sa naraz predstavilo 80 najlepších trubačov v strednej Európe, plus Pražské trio. Bol to pre mňa neopakovateľný zážitok!“ vyznáva sa sympatický študent.

Na otázku, ako to všetko popri štúdiu zvláda, mi s úsmevom povedal: ,,Všetko sa dá, keď sa chce. Dôležité je, aby ľudia spolu komunikovali vtedy, keď treba a nie za chrbtom.“ 

A čomu by sa chcel venovať po maturite? ,,Možno sa mi podarí skĺbiť lásku k prírode s hudbou. Blízke je mi lesníctvo, jeho krásne  tradície, i kultúra. Možno sa mi raz podarí zhudobniť obrazy slovenskej prírody a krajiny. No kamkoľvek ma osud zaveje, na roky strávené v Banskej Štiavnici budem vždy v dobrom spomínať.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?