Slzy biednych tečú do neba

Autor: Janka Bernáthová | 7.1.2016 o 7:05 | (upravené 7.1.2016 o 9:25) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  180x

S každým svitaním slávia Božie narodenie    

a do súmraku veria zázrakom.

Netreba im slov na modlenie,

už to, že sú, je modlitbou

cez každodenné utrpenie.

Dialóg s Kristom bez zbytočných slov.

 

Čepeľou mrazu rezaní pod kožu

a prebolení ku kosti,

keď tí, čo môžu, nepomôžu,

bo nevonia im človečinou

tulák, ktorý vraj vlastnou vinou

žije z darov a milosti.

 

Hladný raz chlebom a raz vínom,

krvou, čo z rán mu vyteká,

človek túži len po jedinom,

každý deň stretnúť človeka.

 

Túlavá duša, Bohu odovzdaná,

skríži nám cestu na želanie Pána

vždy v pravý čas a v pravej chvíli,

aby sme skutkom vymodlili

kúsok milosti pre seba,

abo tým, čo nám najviac netreba,

nanovo staré klince bili

do rán, ktoré nás vykúpili,

keď slzy biednych tečú do neba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?