Žijeme v dravých prúdoch času
ako bytosti bez vôle,
len po povrchu vnímajúce krásu,
zázraky iba niektoré...
Uprostred rieky cudzích snov a vášní -
bez kotiev lode zvrásnené,
nemáme čas, ani ten svoj vlastný,
hľadať vnútorné pramene.
Akoby sme len v detstve šťastní boli.
Čo zmysel malo, zdá sa vzdialené,
pokým nás opäť neosloví
samotná láska po mene.
Prinesie spásu v malej detskej dlani,
slnka lúč v každom pohľade
a pocit, že sme milovaní
anjelmi a sme na rade
prijať od Boha požehnanie,
na ostrov šťastia vystúpiť.
Cez najvrúcnejšie detské prianie
vnútorný prameň objaviť.