Čierna labuť

Autor: Janka Bernáthová | 31.3.2020 o 9:06 | (upravené 31.3.2020 o 21:50) Karma článku: 4,79 | Prečítané:  185x

 

Na misky váh Smrť ukladá bezvládne nahé telá.

Podobná čiernej labuti tajomne rozprestiera

tiene krídiel strachu na svet bezmocný,  

hrobom ustupuje pôda pod nohami.

Ako temné vojsko pochodujú dni

nesúc čiernym perom ortieľ podpísaný.

 

Do noci nám svietia srdcia hrdinov

ako malé hviezdy - viera, nádej, láska.

V každodennom boji a bez veľkých slov

ukrývajú tváre pod rúškami, v maskách.

 

Aj  na nich Smrť máva krídlom labutím,

aj im sa vyhráža, zráža na kolená,

no ony naďalej pomáhajú tým,

za ktorých už ani modliť kto sa nemá.

 

Na misky váh Smrť ukladá bezvládne nahé telá.

Také, ako sa zrodili. Neodnášajú veľa.

Neznámu ruku zvierajú, tak hodnoty sa menia.

Len láska môže vyvážiť náklad ich utrpenia.

 

Báseň z cyklu:  Láska v čase Corony

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?